Chovám králiky viedenské divosfarbené
Viedenský divosfarbený králik je plemeno mäsovo kožušinové. Jeho ideálna hmotnosť je od 4 do 5 kg. Bol vyšľachtený krížením králikov rozličných plemien a uznaný roku 1936.
Má zavalité telo a pekné lyžicovité otvorené a dobre osrstené ušnice. U nás sa chová v divokom sfarbení v štyroch farebných odtieňoch – bledom, strednom, tmavom a červenkastom. Nemeckí chovatelia vyšľachtili tmavodivoký odtieň sfarbenia. Toto sfarbenie je veľmi zaujímavé a atraktívne. Podľa môjho názoru o niekoľko rokov chov tohto farebného rázu bude veľmi módny. Tento farebný tmavodivoký ráz chová v súčasnosti ako jediný na Slovensku skúsený chovateľ Maroš Sládek zo Smoleníc.
Viedenské divosfarbené králiky chovám tridsať rokov. Keď mi pán Ježek samičku odovzdával povedal, že králiky sa dobre chovajú, že samice sú dobré matky, majú malý súmerný lalok. Vo vrhoch býva 7 až 10 mláďat, matky sa o ne dobre starajú.
Na krmivo nie sú náročné, kŕmim ich senom, suchým pečivom, jačmeňom, pšenicou, kukuricou, ovsom, hrachom, slnečnicou a pridávam trochu granúl (aby sa mi chov nepredražoval), z okopanín topinambur i jeho vňať, mrkvu ktorá pôsobí proti črevným parazitom, repu, kaleráb, jablko, kvaku a občas kapustný, kelový, karfiolový lístok nie hlúbik, tiež vŕbové prúty, agát, vetvičky z nepostriekaných ovocných stromčekov. Tiež zelerovú a petržlenovú vňať, kvôli obsahu vápnika. Do vody trochu liehového octu. Celý rok kŕmim senom, v lete aj zeleným krmivom. Občas do vody pridám žinčicu alebo bryndzu, pretože obsahujú probiotiká. Skrátka, žiadna veda. Mláďatá a samicu dva dni pred odstavom a tri dni po odstave preliečujem proti kokcidióze.
Chovám králiky v záhrade vzdialenej 4 km od miesta bydliska. Keď je v zime niekedy zlé počasie, ktoré mi sťažuje cestu za nimi, vydržia a bez ujmy zožerú všetky zvyšky sena a aj slamu z podstielky. Mám v chove troch samcov a desať samíc.
Viedenské králiky sa chovajú na celom Slovensku, v Česku, pravdaže v Rakúsku a v Nemecku. Niektorých chovateľom možno trochu odrádza poľné sfarbenie, lebo v súčasnosti chce väčšina králiky modré, červené alebo strakoše, ale v praxi to nie je tak. Ani trochu slnka viedeňákom neškodí.
Kto ich raz začne chovať, väčšinou sa ich už nevzdá. Aj keď sa možno kvôli „obyčajnému“ sfarbeniu horšie predávajú na výstavách, v chove sú nenáročné a zdravé. Podľa mňa ich jediná nevýhoda je, že o dva týždne dlhšie vyspievajú.
Medzi našich najznámejších chovateľov patria Maroš Sládek zo Smoleníc, Pavel Černák, Janko Lóci z Kráľovej pri Senci, Tomáš Takáč z Bratislavy-Vajnor, Milan Sliacky z Ružomberka, Peter Herz z Veľkých Kozmáloviec, Pavol Kadák, Peter Habdák, Ing. Kvasnica z Drietomy a ďalší. Veľa dobrých chovateľov je na strednom a východnom Slovensku i na Záhorí.
Viedenský divosfarbený 1,0. (1)
Pavol Oravec
Adamovské Kochanovce
